Všeobecne o transformácií a deinštitucionalizácií sociálnych služieb

Podstatou sociálnych služieb je súbor rôznych činností, ktoré sa poskytujú ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii, pomáhajú im pri sociálnom začleňovaní a ochrane pred sociálnym vylúčením s cieľom umožniť im zapojenie do bežného života spoločnosti a využívanie iných systémov (napr. bývanie, školstvo, zdravotníctvo, služby zamestnanosti atď.) obvyklým spôsobom. Na Slovensku máme zákonom zadefinovaných takmer 50 druhov sociálnych služieb a odborných činností, ktoré by tento cieľ mali napĺňať. Napriek pomerne širokej palete služieb „na papieri“, najčastejšie využívanou službou pre ľudí so zdravotným postihnutím je celoročný pobyt v zariadení sociálnych služieb. Zmeniť túto zaužívanú štruktúru v prospech terénnych a ambulantných služieb a malokapacitných zariadení, ktoré umožnia zapojenie do bežného života, je dlhodobý proces.

Národný projekt Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb je jedným z krokov na tejto ceste. I keď je realizácia tohto projektu vyústením viacerých strategických dokumentov a medzinárodných záväzkov, legislatívnych zmien či filozofických prístupov, nesmieme zabúdať na to, čo je hlavným dôvodom. Najdôležitejšie je umožniť týmto ľuďom žiť bežný život a pomôcť im naplniť úplne normálne sny a práva o bývaní či práci ako to hovorí Marcel, mladý šikovný muž z Osadného.

Medzinárodný kontext
V našich dejinách môžeme vidieť štyri rôzne prístupy k zdravotnému postihnutiu. Stáročia boli ľudia so zdravotným postihnutím objektom charity a dobrovoľného rozhodnutia jednotlivcov, spoločnosti či cirkvi poskytnúť im nejakú formu pomoci na naplnenie ich základných fyzických potrieb.

V modernej dobe sa začalo na postihnutie nazerať ako na medicínsky problém – niečo s tými ľuďmi nie je v poriadku. Preto odborníci zhodnotili, že potrebujú špeciálnu starostlivosť a podmienky, kde k nim môžu profesionáli odborne pristupovať a starať sa o nich. Táto predstava prirodzene vyústila do budovania „ústavov“, kde ľudí s podobnými „diagnózami“ začali zhromažďovať.
Napriek tomu, že medicínsky prístup priniesol do sociálnych služieb profesionalitu v oblasti zdravotnej starostlivosti a záväzok, že starostlivosť o ľudí zo zdravotným postihnutím je verejnou službou, posilnil aj niektoré negatívne javy. Inštitucionálna starostlivosť bola vnímaná ako jediná správna, rodiny boli častokrát nútené svojich príbuzných do ústavov umiestňovať. Pre minimalizovanie kontaktov s „normálnou“ spoločnosťou sa budovali takéto inštitúcie mimo obce alebo dobre ukryté za múrmi starých kaštieľov. Ľudí so zdravotným postihnutím naučili byť závislými a plne podriadenými režimu inštitúcie riadenej podľa najlepších predstáv jej pracovníkov.

Táto situácia sa začala v druhej polovici 20. storočia meniť. Aj odborníci si uvedomovali, že bariéry sú už veľmi veľké a je nevyhnutné začať pracovať na ich odstraňovaní. Sociálny prístup k zdravotnému postihnutiu tieto bariéry v spoločnosti navyše presne pomenoval a presadzoval zlepšenie podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím – predovšetkým vytvorením systému kompenzácii či spôsobov, ako im umožniť participovať na živote bežnej spoločnosti. V praxi zariadení sociálnych služieb to prinieslo snahy o humanizáciu a debarierizáciu či usporadúvanie rôznych kultúrno-športových aktivít „pre našich“, pravidelné výlety a zájazdy mimo kataster obce.

Keď sa odborníci naučili ľudí so zdravotným postihnutím počúvať, často krát s prekvapením zistili, že majú jasnú a aj reálnu predstavu o svojom živote, o tom, kam by sa chceli posunúť a ako žiť. Celospoločenské diskusie v posledných desaťročiach veľa hovorili o rozmanitosti ľudstva – pohlavie, vek, národnosť, náboženská príslušnosť, a práva, ktoré sú rovnaké pre všetkých. Zdravotné postihnutie sa začalo vnímať ako súčasť ľudskej rôznosti a základné ľudské práva platia rovnakou mierou pre všetkých.

Významným medzníkom v ľudsko-právnom prístupe k ľuďom s postihnutím bolo prijatie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej „Dohovor PZP“) v roku 2008, ktorý priznáva univerzálne ľudské práva a ich štandardy pre ľudí so zdravotným postihnutím. Každá členská krajina OSN, ktorá Dohovor PZP ratifikovala, sa zároveň zaviazala upraviť vlastné zákony v súlade s ním. Slovenská republika sa k tomuto kroku prihlásila v roku 2010 a ratifikovala: „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím“. Pre Slovenskú republiku je platný od 25. júna 2010. Hlavným cieľom Dohovoru PZP je presadzovať, chrániť a zabezpečovať úplné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami s postihnutím a presadzovanie rešpektu pred ich prirodzenou dôstojnosťou. Úlohou Slovenskej republiky je teraz postupne previesť do praxe 50 článkov tohto zákona a ďalších podobných medzinárodných záväzkov.

Medzinárodné spoločenstvo aj Európska únia došli ku konsenzu, že zabezpečiť rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami, voľbami ako majú ostatní a pri rešpektovaní ich rozhodnutí o vlastnom živote sa dá najlepšie realizovať v rámci sociálnych služieb poskytovaných na komunitnej úrovni. Pred Slovenskom, kde dodnes prevažuje inštitucionálna starostlivosť, sa tak otvorili veľké výzvy. Jedna z nich je práve deinštitucionalizácia.

Deinštitucionalizácia je proces prechodu od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitným službám, ktoré zabezpečujú jednotlivcovi nezávislý život, aktivitu a sociálnu participáciu. Ide o jeden zo základných prostriedkov transformácie systému sociálnych služieb, ale aj ústavnej starostlivosti v detských domovoch, ktorý v rámci viacerých spojených procesov predpokladá úplné zatvorenie a zrušenie inštitucionálnych sociálnych služieb, a zároveň vytvorenie, rozvoj a podporu efektívnej siete nových alebo existujúcich alternatívnych komunitných služieb pre všetkých obyvateľov daného územia.

Slovenský kontext
V strategickom dokumente MPSVR (ďalej ministerstvo) Národné priority rozvoja sociálnych služieb z roku 2009 bolo už naznačené smerovanie od inštitucionálnych ku komunitným službám. Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť konkretizovalo ministerstvo postupným znižovaním počtu tradičných zariadení sociálnych služieb, prevádzkovaním zariadení s nízkou kapacitou a podporou terénnych a ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadeniach s týždenným pobytom. Aj v prípade poskytovania sociálnej služby v zariadení sa v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách (§ 61 ods. 7) kladie dôraz na prednostné poskytovanie sociálnej služby v zariadení s kapacitou nižšou ako 40 miest, čo znamená transformáciu veľkokapacitných zariadení na zariadenia s nižšou kapacitou. Národné priority rozvoja sociálnych služieb v časti Priorita č. 2.2 Rozvoj ambulantných služieb a pobytových sociálnych služieb v zariadeniach s týždenným pobytom definuje ako zámer stanovenie tejto priority deinštitucionalizáciu sociálnych služieb s prihliadnutím na potreby a schopnosti klienta, s cieľom poskytovať mu sociálne služby v jeho rodinnom alebo komunitnom prostredí.

Zmeny v tomto smere podporila aj ratifikácia Dohovoru PZP v roku 2010 a akcelerovalo upozornenie Európskej komisie, že štrukturálne fondy v oblasti sociálnej infraštruktúry môže Slovensko čerpať len v súlade s odporúčaniami Správy expertnej skupiny ad hoc o prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (2009), s ktorou sa komisia stotožnila. Preto odporúčala členským krajinám, aby finančné zdroje štrukturálnych fondov využili nie na rekonštrukciu existujúcich a stavbu nových zariadení, ale na ich postupné zatváranie. Namiesto nich majú členské štáty aj pomocou disponibilných zdrojov EU vytvárať nové služby založené na komunitnom princípe. Služby vytvorené a poskytované danou komunitou majú prioritne slúžiť pre jej členov, čím sa zachovávajú ich prirodzené sociálne vzťahy.

Vláda SR uznesením č. 761/2011 zo dňa 30. 11. 2011 schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (ďalej „Stratégia DI“), ktorá jasne deklaruje východiská, ciele, opatrenia a pozíciu Slovenskej republiky v oblasti deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Stratégia DI navrhuje opatrenia, ktoré budú vykonané na národnej úrovni. Stratégiu DI hneď v decembri 2011 doplnil Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. Jednou z úloh (Úloha č. 2) tohto plánu je pripraviť a realizovať národný projekt podpory deinštitucionalizácie služieb starostlivosti v rámci OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Smerovanie ku komunitným službám sa odzrkadlilo aj pri príprave Partnerskej dohody o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020 a následne aj operačných programov. Vo všetkých relevantných textoch sa prechod od inštitucionálnej ku komunitnej službe považuje za dôležitý cieľ v rámci sociálnej inklúzie. Ako veľmi využije Slovensko tieto možnosti, budeme vedieť zhodnotiť na konci programového obdobia 2014 – 2020.

Pre nadchádzajúce roky je pre smerovanie sociálnych služieb dôležitý aj nový strategický dokument MPSVR, ktorý bol schválený v decembri 2014 – Národné priority pre rozvoj sociálnych služieb pre roky 2015-2020. Medzi špecifickými cieľmi Národných priorít sa kladie dôraz na deinštitucionalizáciu a dostupnosť komunitných služieb. Ako najkľúčovejší problém poskytovania sociálnych služieb vníma ich financovanie. Je to zložitá, ale nevyhnutná úloha, ktorá stojí pre MPSVR. Vyriešiť spravodlivejšie financovanie pre komunitné služby vo vzťahu k celoročným službám. Tým sa zabezpečí vytvorenie siete komunitných služieb, čo považujeme za jednu z kľúčových podmienok pre úspech procesu deinštitucionalizácie.

Národný projekt Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb
Projekt „Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb“ (ďalej NP DI) je jednou z reakcií MPSVR SR na identifikované potreby, a zároveň je aj napĺňaním Národného akčného plánu, ktorý si ministerstvo samo vytýčilo.

Hlavnou myšlienkou projektu je zmena systému poskytovania celoročných pobytových sociálnych služieb na komunitné služby. IA MPSVR SR ho začala realizovať 20. marca 2013 s predpokladaným koncom v decembri 2015. Ide o pilotný projekt takejto zmeny v reáliách Slovenskej republiky, no proces deinštitucionalizácie (ďalej DI) nie je u nás i v okolitých krajinách neznámou. Vyspelá Európa začala s DI už v polovici 20. storočia.

Cieľom projektu je zahájiť a podporiť proces deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb, ako aj pripraviť a overiť jednotný postup deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a duševnou poruchou, a tiež podporiť verejných poskytovateľov, ktorí majú záujem transformovať svoje inštitucionálne služby na komunitné. Do projektu je zapojených 5 samosprávnych krajov a 7 zariadení sociálnych služieb (ďalej ZSS).

V čase písania tohto textu sa projekt nachádza v jeho najintenzívnejšej fáze. Na jeseň 2014 a na jar 2015 boli ukončené ťažiskové vzdelávania manažmentu zriaďovateľov a poskytovateľov ZSS, ale i samotných zamestnancov, v rámci ktorých sa vyškolilo viac ako 350 osôb. V súčasnosti prebiehajú vzdelávania v oblasti podporovaného zamestnávania a podpory zmien fyzického prostredia. Na jeseň 2015 sa ešte zrealizujú vzdelávania v oblasti individuálnej práce s prijímateľmi sociálnych služieb a kvality poskytovania sociálnych služieb.

V ZSS sa od začiatku projektu uskutočňuje pravidelná skupinová a individuálna supervízia. Paralelne s kurzami prebiehajú rôznorodé komunitné akcie. Ich cieľom je podporiť myšlienku DI priamo v teréne a predstaviť ľudí „spoza plota“ miestnym obyvateľom tak, aby ich čo možno najviac prijali medzi seba. Práve neformálne stretnutia, spojené s diseminačnými aktivitami sú najlepším fórom na získavanie pozitívnej spätnej väzby. Od februára 2015 sa v rámci NP DI uskutočnilo viac ako 30 komunitných akcií a stretnutí s komunitou. Z hľadiska cieľovej skupiny, pre ktorú boli určené, ich možno rozdeliť na aktivity zamerané na laickú a na odbornú verejnosť. Patria sem okrem budúcich susedov, predstaviteľov obcí a miest, dôležitých mienkotvorných ľudí v regióne, odbornej verejnosti aj školáci a predškoláci. IA MPSVR SR v rámci NP DI spoluorganizovala a koordinovala viacero typov akcií – divadelné predstavenia a besedy pre deti zo škôlok, základných škôl, dobrovoľnícke akcie spolu so študentmi stredných škôl, turnaj v hre Boccia, vo futbale, bowlingu, športové hry, aktivizačný deň na western ranči, stretnutia s obyvateľmi obce a priľahlého okolia, stretnutia s rodičmi a rodinnými príslušníkmi, majáles ale i odborné konferencie úzko tematicky vyšpecifikované, semináre a workshopy.

Zároveň s aktivitami smerom ku komunite intenzívne pracujú experti v metodickom tíme (odborné a obsahové riadenie projektu) a spolu s prizvanými špecialistami pripravujú metodické príručky a ďalšie materiály pre potreby budúceho procesu DI. Sekundujú im odborní hodnotitelia, ktorých úlohou je v záverečnej evaluačnej správe zhodnotiť priebeh procesu DI v jednotlivých zariadeniach, i plošne, a poukázať na pozitíva i prípadné prekážky a problémy, ktorým sa následne bude v budúcnosti možné vyhnúť alebo získať pre ne efektívne riešenia.

Predstavitelia manažmentu zariadení zapojených do NP DI, pridelené osoby, zodpovedné za agendu DI na VÚC a ďalší relevantní odborníci sa v pravidelných intervaloch stretávajú, za účelom vymieňania príkladov dobrej praxe ale aj dodatočného vzdelávania a konzultácií vzniknutých problémov.

V závere projektu sa okrem usporiadania záverečnej medzinárodnej konferencie (14.-15. október 2015) počíta aj so študijnými cestami do už transformovaných ZSS v Českej republike. Okrem zamestnancov zariadení sa jej zúčastnia i klienti a ďalší relevantní mienkotvorcovia z komunít.

Spolu s NP DI v súčasnosti prebieha aj samostatný projekt NP DI v Bratislavskom samosprávnom kraji. Na jar 2015 boli ukončené ťažiskové vzdelávania manažmentu 3 vybraných zariadení BSK, predstaviteľov VÚC a zamestnancov. V zariadeniach prebieha supervízia a na jeseň 2015 sa zamestnanci zriaďovateľa, poskytovateľov a klienti pripoja k účastníkom z NP DI a navštívia vybrané ZSS v procese transformácie v Čechách.

Aj po ukončení pilotného projektu predpokladá IA MPSVR SR kontinuálnu podporu zariadení zapojených do NP DI počas ich kompletnej transformácie. Už dnes odborníci oboch organizácií intenzívne pracujú na príprave nového projektu v rámci programového obdobia rokov 2014-2020. Je dôležité, aby sme nezabúdali, aká kľúčová a nevyhnutná zmena stojí pred ľuďmi, ktorí sa spolu s nami vydali na túto cestu.