Bieszczadzká úzkokoľajka

Je u nás na Slovensku menej známa. Jej zastávka Balnica sa však nachádza takmer priamo na slovensko – poľskej štátnej hranici asi 1,5 hodiny cesty peši po žltej turistickej značke z obce Osadné.

História úzkokoľajky

Prvý úsek trate vedúci z Noweho Lupkowa do Cisny – Majdanu dlhý 25,16 km bol uvedený do prevádzky 22.1.1898. Hlavným poslaním železnice bol zvoz dreva a preprava tovaru. Na železnici bola aj osobná doprava. Práce na stavbe železnice začali už v r. 1890. Vybudovaním trate bol poverený Ing. Albín Zazuli z Jaroslawia. Investorom bol spolok rakúskych podnikateľov a značný podiel mal aj mestský úrad v Ľwowe. Jedným z hlavných iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve Herman Jan barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu. Veľký problém spôsobil pred začiatkom stavby trate výkup pozemkov, lebo bolo veľa malých vlastníkov. Stavba sa borila s náročným terénom. Prvým prevádzkovateľom bolo Riaditeľstvo c.k. železníc v Ľwowe (Dyrekcia c.k. koleiwe Lwowe) s miestnou správou v Ľupkowe.

V roku 1904 bolo uvedené do prevádzky predĺženie trate z Majdanu cez Szpickiery do Kalnice o dĺžke 12 km. V rokoch 1908 – 1909 postavili 5,5 km úsek zo Szpickiery na pílu v Beskidzie. Trasa z Majdanu do Kalnice a Beskidu bola veľmi bohatá na oblúky.

V rokoch 1898 -1918 bola vybudovaná odbočka železnice z Majdanu do Roztok Górnych, kde bola tiež píla. Trasa bola dlhá 5 km, mala dočasný charakter. Bola postavená vedľa cesty a v roku 1929 bola zrušená.

V roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica – Solinka) ocitol na československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 bola celá úzkokoľajka na poľskom území.

V roku 1923 bola vybudovaná úzkorozchodná železničná trať v údolí rieky Oslawy vedúca z Rzepedzi (bola tam píla a hlavná trať Medzilaborce – Lupkow – Rzepedz – Sanok- …) do Mikowa “Gornego”. Trať mala dĺžku 12 km a odbočky v Prelukách pozdĺž potoka Kolodiazny (1,7 km) a v Duszatyne. Pôvodný rozchod úzkokoľajky bol 760 mm. Počas 2. svetovej vojny bola Bieszczadzká úzkokoľajka prebudovaná na rozchod 750 mm.

Po vojne sa pokračovalo vo výstavbe úzkokoľajky . V rokoch 1957 – 64 sa postavila nová trať z Majdanu cez Cisnu, Kalnicu , Wetline do Moczarnego. V úseku Majdan – Kalnica bola vybudovaná úplne nová trasa, ako pôvodná trasa z Majdanu do Kalnice cez Szpickiery. Pôvodná trasa sa prestala používať pred vojnou.

Úzkokoľajka z Rzepedzu do Mikowa bola predĺžená do Smolníka, kde sa napájala na trať Nowý Ľupkow – Cisna.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia po vybudovaní asfaltových ciest začala úzkokoľajka upadať. V 90. rokoch sa začali likvidovať niektoré traťové úseky (napr. Wetlina- Moczarne).

Úzkokoľajka disponovala najprv 3 parnými lokomotívami C1 (K.K.St.B.: U17-U19), 2 osobnými vozňami, 2 batožinovými vozňami, 4 uzavretými vozňami a 46 oplechovanými vozňami. V lokomotívach sa spaľovalo odpadové bukové drevo.

V 20. rokoch 20. storočia bolo pri úzkorozchodných tratiach Rzeped – Mikow, Nowy Lupkow – Majdan – Cisna – Kalnica i Beskid 12 píl.

Po 2. svetovej vojne ostala iba jedna parná lokomotíva a 40 vagónov. Trať bola poškodená. V 70. rokoch 20. storočia nahradili parné lokomotívy motorové lokomotívy rumunskej výroby Lyd2. V roku 1990 mala úzkokoľajka 6 motorových lokomotív, 8 osobných vozňov, 140 plošinových vozňov a 200 oplechovaných vozňov. Dnes už úzkokoľajka nepreváža drevo.

Má iba sezónnu turistickú prevádzku od 1. 5. do 30. 9.