História a súčasnosť Sniny

Región Sniny, prezentovaný predovšetkým okresom Snina, sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska. Správnym, hospodárskym a kultúrnym centrom je mesto Snina. Prírodné hodnoty regiónu vyplývajú predovšetkým z prítomnosti horskej sústavy Východných Karpát, ktoré na Slovensku nikde inde nenájdeme. V regióne sa stretávajú a vzájomne prelínajú dve veľké svetové kultúry – západná /rímska/ a východná /byzantská/, čo súvisí so stáročným spolužitím dvoch slovanských národov v regióne – Slovákov a Rusínov – Ukrajincov.

Prvé stopy prítomnosti človeka v regióne siahajú do doby bronzovej. Prítomnosť obyvateľstva slovenského pôvodu je prvýkrát doložená v roku 1333 v obci Dlhé nad Cirochou a obyvateľstva rusínskeho pôvodu v roku 1413 v obci Pichne. Najstaršie písomnosti o založení mesta Snina pochádzajú z roku 1364, kedy mesto patrilo do panstva rodiny Drugetovcov. Tento rod patril medzi najznámejších majiteľov Sniny a okolitých obcí a vlastnil tieto majetky takmer 400 rokov. Z ďalších vlastníkov môžeme spomenúť rodiny Andrassyovcov, Mariassyovcov, Csakyovcov Lobkowicovcov, Rhollovcov a iných. V 19. storočí, v súvislosti s rozvojom hutníctva, rodina Rhollovcov postavila pri Snine v Jozefovej doline železné hámre – základ najmladšej obce v regióne /dnešná dedina Zemplínske Hámre/. Po rodine Rhollovcov zostalo v Snine najviac hmotných historických pamiatok – dokončená novostavba kaštieľa so železnou sochou Herkula na nádvorí, budova tzv. malého kaštieľa, kalvária na cintoríne, kaplnka pri rieke Cirocha a iné. Ďalší rozvoj regiónu nastáva v 20. storočí s výstavbou železnice. Výstavba trate umožnila rozvoj drevárskeho priemyslu, ale i napriek tomu sa začiatok tohto storočia nesie v znamení biedy, hladu a epidémií. Tento región v čase prvej Československej republiky patril medzi najzaostalejšie na Slovensku. Rozvoju regiónu nepomohli ani dve svetové vojny v prvej polovici 20. storočia, ktoré priniesli ešte väčšie zhoršenie životných podmienok pre tunajší ľud. Najradikálnejší zásah do života v regióne, okrem povojnovej obnovy, prinieslo obdobie 80 – tých rokov, ktoré súviselo s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina.

Svedectvom originálneho majstrovstva tunajšieho ľudu sú predovšetkým starodávne drevené kostolíky východného obratu /Inovec, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Roztoka, Ruská Bystrá, Ruský potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec/, ktoré svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou radíme ku skvostom ľudovej kultúry svetového významu. V tomto regióne uzrelo svet niekoľko významných osobností – Alexander Duchnovič /národný buditeľ Rusínov/, Peter Lodij /básnik/, Anton Hodinka /historik/, Michal Pustaj /rozprávkar/, Anca Jaburová /speváčka/, Vasiľ Latta /etnograf/, Andrej Ripaj /jazykovedec/ a iní.

V súčasnosti patrí mesto Snina medzi okresné mestá Slovenska. Nachádzajú sa tu stredné školy, učilištia, menšie či väčšie firmy, krásna okolitá príroda s možnosťou rekreačného vyžitia na Sninských Rybníkoch, a všetko to, čo k takému malému mestečku patrí.

Príroda

Prírodu regiónu tvoria Nízke Beskydy, Bukovské vrchy /Poloniny/ a najmladším pohorím sú Vihorlatské vrchy. Prírodná jedinečnosť regiónu sa odzrkadlila vo vyhlásení jedného národného parku a dvoch chránených oblastí v tomto regióne.

Na území Národného parku Poloniny sa nachádza najviac prírodných lesov /pralesov/ na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz v národnom parku vyhlásených šesť národných prírodných rezervácií – Stužica, Riaba skala, Pľaša, Rožok, Havešová, Stinska a štyri prírodné rezervácie – Borsučiny, Uličská Ostrá, Šípková a Udava.

Morské oko  Pohľad zo Sninského kameňa  

Chránená oblasť Vihorlat je typické lesné územie, kde si bukové lesy zachovali svoj prirodzený charakter. Najpozoruhodnejšou prírodnou zaujímavosťou a ozdobou pohoria Vihorlat je jazero Morské oko a Sninský Kameň, ktorý poskytuje návštevníkom nádherný panoramatický výhľad. Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko.  Vrchol je vzdialený približne 7 kilometrov juho-juhovýchodne od mesta Snina a 20 km východne od Humenného.

Turistika

Prírodné bohatstvo regiónu Sniny je podmienené predovšetkým skutočnosťou, že sa tu stretávajú a vzájomne prelínajú horské sústavy Východných a Západných Karpát / Nízke Beskydy, Bukovské lesy, Vihorlat/. Tieto pohoria poskytujú návštevníkom široké možnosti predovšetkým pešej turistiky a cykloturistiky. Pre rozvoj turistického ruchu a turistiky je v regióne vybudovaná celá sieť turistických chodníkov, cyklotrás i turistických hraničných priechodov do Poľska, a tým pohodlnejším slúži rekreačná oblasť Sninské Rybníky. Medzi najznámejšie patria: Chodník hrebeňom poloninských Karpát, Chodník Ruskou cestou, Chodník ikon, Chodník dolinou pirátskej Udavy, Náučný chodník Sninské Rybníky – Sninský Kameň – Morské oko, Karpatská cyklomagistrála, hraničný priechod Ruské sedlo – Roztoki Górne, Osadné – Balnica, RO Sninské Rybníky, Lyžiarske strediská Parihuzovce a Ulič.

Chodník dolinou pirátskej Udavy začína v Obci Osadné a vedie dolinou horného toku riečky Udavy /starou pašeráckou krčmárskou cestou/, ktorá vznikla jej pirátstvom v dávnych dobách. Prechádza Ďakovom a končí na železničnej zastávke v Balnici. Odtiaľ je možné pokračovať Bieščadskou úzkokoľajkou cez hraničný priechod do Poľska.

Karpatská cyklomagistrála začína v Prešove a prechádza Slovenskom, Poľskom, Ukrajinou, Rumunskom a Maďarskom. V regióne Sniny začína v Hostoviciach /4 km od Osadného/ a cez Pčoliné vedie na Sninské Rybníky a po trase bývalej lesnej úzkokoľajky vedie cez obce Strihovec, Ubľa a pokračuje cez hraničný priechod na Ukrajinu.

Osadné – Balnica – miesto prekročenia štátnej hranice Slovensko – Poľsko na turistických chodníkoch.

Turisticko – informačné centrá – pri CK Unitur Snina /057 768 5793/

IS Národného parku Poloniny /057 694 246 – Nová Sedlica/