Pohľad na prácu v krízovom stredisku…Daniel ďakujeme

Cestoval  som vlakom z Košíc do Sniny a stretol som súrodencov Barboru, Mária a Milana. Milan mal oblečený veľký oblek. Boli zanedbaní a ani sa neprávali najlepšie. Spoznali ma, aj vás si pamätali a hovorili, že v Krízovom stredisku v Snine bolo najlepšie J.  Nakoniec som si sadol do ďalšieho vozňa, ale nedalo im a za mnou chodili. Vyzerali fakt zanedbane, ale nie kvôli tomu píšem.

Veď vy najlepšie viete ako to chodí, vy ich „vyšurujete“ – v krízovom stredisku, naučíte ich niečomu a potom deti idú často späť do „džungle“. A stále kolotoč nových detí im podobným, s ťažkými príbehmi.

Dalo by sa s istotou povedať, že z dlhodobého hľadiska dosť deprimujúca práca dobrá na vyhorenie. Napriek tomu z toho stretnutia ostalo vo mne niečo pozitívne. Videl som v nich, že ste im zasiali niečo dobré, niečo čo si budú pamätať, a čo môže ovplyvniť pozitívne ich životné rozhodnutia. Určite stojí Vaša práca za to! A ďakujem vám, že to robíte. Chcem Vám poďakovať v mene tých všetkých detí, lebo vám sa poďakovanie často nedostáva. Klobúk dole pred Vašou prácou.