Premeny…naša prvá vernisáž a výstava fotografií

Vernisážou v Zemplínskom osvetovom stredisku, Michalovce sme v pondelok 25.1.2016 otvorili výstavu pod názvom PREMENY, ktorej myšlienka vznikla takmer pred 3 rokmi. Premeny – fotografie detí, ktoré sa nepriazňou osudu ocitli v krízovej situácií, boli vyňaté z rodiny /výchovné problémy, rodinné problémy, rodičia vo výkone trestu odňatia slobody, zanedbaná školská dochádzka…/ a umiestnené do krízového strediska. Fotografiami sa snažíme zachytiť ich zmenu a premenu počas poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V priateľskej atmosfére s profesionálnym prístupom fotograf Peter Filakovský svojím fotoobjektívom zachytáva jedinečné momenty ich života, života TU a TERAZ / v ateliéri i u nás „doma“ v krízovom stredisku/. „Naše deti“ sa v priebehu krátkej chvíle ocitnú vo svete plnom farieb, fantázie i kreativity. Deti, ktoré prežívajú kúsok svojho života v krízovom stredisku…bez rodičov…no s ľuďmi, ktorí sa denno-denne o nich starajú, snažia sa, aby boli šťastné a odovzdávajú im kúsok seba.

Deti prichádzajú do krízového strediska v jednoduchom, obnosenom, často i špinavom oblečení, zanedbané, skľúčené, hladné, so strachom v očiach a množstvom nevypovedaných otázok ukrytých vo svojom srdci.
Ich čierno – biely obmedzený svet sa náhle zleje do sivej farby a v ich živote sa zrazu objaví veľký otáznik. Čo bude so mnou? Pomôže mi niekto začať od znova? Bez mamy, otca, bez ľudí a priateľov, ktorí doteraz vytvárali celý môj jednoduchý svet?
Veď život dieťaťa je častokrát križovatka, ktorá sa bez pevného rodinného základu nedá prejsť. Len na nás záleží ktorou cestou a akým smerom pôjdeme, či bude „naše dieťa“ so vztýčenou hlavou kráčať po zelenej alebo potajme prechádzať na červenú.

Ďakujeme priateľom zo Syrárne Bel a.s. Michalovce a tímu zamestnancov Zemplínskeho osvetového strediska, Michalovce za podporu a spoluprácu.

Komu povieš mama, keď na svete si ostal sám,
toľko cudzích ľudí … samá teta, ujo, pani, pán …
srdiečko prázdne, po láske a objatí volá
v očiach slzy, strach, na päty sa lepí sama smola.
Objímaš bábiku v nej ukrytý máš celý svoj svet
spomienky blednú, nikoho už nevidieť.
Len nepokoj v duši ostáva, čia budem teraz,
kto mi zamáva …… Simona Lapšanská

[widgetkit id=166]