Región Sniny, prezentovaný predovšetkým okresom Snina, sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska. Správnym, hospodárskym a kultúrnym centrom je mesto Snina. Prírodné hodnoty regiónu vyplývajú predovšetkým z prítomnosti horskej sústavy Východných Karpát, ktoré na Slovensku nikde inde nenájdeme. V regióne sa stretávajú a vzájomne prelínajú dve veľké svetové kultúry – západná /rímska/ a východná /byzantská/, čo súvisí so stáročným spolužitím dvoch slovanských národov v regióne – Slovákov a Rusínov – Ukrajincov.

Prvé stopy prítomnosti človeka v regióne siahajú do doby bronzovej. Prítomnosť obyvateľstva slovenského pôvodu je prvýkrát doložená v roku 1333 v obci Dlhé nad Cirochou a obyvateľstva rusínskeho pôvodu v roku 1413 v obci Pichne. Najstaršie písomnosti o založení mesta Snina pochádzajú z roku 1364, kedy mesto patrilo do panstva rodiny Drugetovcov. Tento rod patril medzi najznámejších majiteľov Sniny a okolitých obcí a vlastnil tieto majetky takmer 400 rokov. Z ďalších vlastníkov môžeme spomenúť rodiny Andrassyovcov, Mariassyovcov, Csakyovcov Lobkowicovcov, Rhollovcov a iných. V 19. storočí, v súvislosti s rozvojom hutníctva, rodina Rhollovcov postavila pri Snine v Jozefovej doline železné hámre – základ najmladšej obce v regióne /dnešná dedina Zemplínske Hámre/. Po rodine Rhollovcov zostalo v Snine najviac hmotných historických pamiatok – dokončená novostavba kaštieľa so železnou sochou Herkula na nádvorí, budova tzv. malého kaštieľa, kalvária na cintoríne, kaplnka pri rieke Cirocha a iné. Ďalší rozvoj regiónu nastáva v 20. storočí s výstavbou železnice. Výstavba trate umožnila rozvoj drevárskeho priemyslu, ale i napriek tomu sa začiatok tohto storočia nesie v znamení biedy, hladu a epidémií. Tento región v čase prvej Československej republiky patril medzi najzaostalejšie na Slovensku. Rozvoju regiónu nepomohli ani dve svetové vojny v prvej polovici 20. storočia, ktoré priniesli ešte väčšie zhoršenie životných podmienok pre tunajší ľud. Najradikálnejší zásah do života v regióne, okrem povojnovej obnovy, prinieslo obdobie 80 – tých rokov, ktoré súviselo s výstavbou Vodárenskej nádrže Starina.

Svedectvom originálneho majstrovstva tunajšieho ľudu sú predovšetkým starodávne drevené kostolíky východného obratu /Inovec, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Roztoka, Ruská Bystrá, Ruský potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec/, ktoré svojou bohatou vnútornou ikonopisnou výzdobou radíme ku skvostom ľudovej kultúry svetového významu. V tomto regióne uzrelo svet niekoľko významných osobností – Alexander Duchnovič /národný buditeľ Rusínov/, Peter Lodij /básnik/, Anton Hodinka /historik/, Michal Pustaj /rozprávkar/, Anca Jaburová /speváčka/, Vasiľ Latta /etnograf/, Andrej Ripaj /jazykovedec/ a iní.

V súčasnosti patrí mesto Snina medzi okresné mestá Slovenska. Nachádzajú sa tu stredné školy, učilištia, menšie či väčšie firmy, krásna okolitá príroda s možnosťou rekreačného vyžitia na Sninských Rybníkoch, a všetko to, čo k takému malému mestečku patrí.

Príroda

Prírodu regiónu tvoria Nízke Beskydy, Bukovské vrchy /Poloniny/ a najmladším pohorím sú Vihorlatské vrchy. Prírodná jedinečnosť regiónu sa odzrkadlila vo vyhlásení jedného národného parku a dvoch chránených oblastí v tomto regióne.

Na území Národného parku Poloniny sa nachádza najviac prírodných lesov /pralesov/ na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz v národnom parku vyhlásených šesť národných prírodných rezervácií – Stužica, Riaba skala, Pľaša, Rožok, Havešová, Stinska a štyri prírodné rezervácie – Borsučiny, Uličská Ostrá, Šípková a Udava.

Chránená oblasť Vihorlat je typické lesné územie, kde si bukové lesy zachovali svoj prirodzený charakter. Najpozoruhodnejšou prírodnou zaujímavosťou a ozdobou pohoria Vihorlat je jazero Morské oko a Sninský Kameň, ktorý poskytuje návštevníkom nádherný panoramatický výhľad.

[widgetkit id=30]

Turistika

Prírodné bohatstvo regiónu Sniny je podmienené predovšetkým skutočnosťou, že sa tu stretávajú a vzájomne prelínajú dve horské sústavy Východných a Západných Karpát / Nízke Beskydy, Bukovské lesy, Vihorlat/. Tieto pohoria poskytujú návštevníkom široké možnosti predovšetkým pešej turistiky a cykloturistiky. Pre rozvoj turistického ruchu a turistiky je v regióne vybudovaná celá sieť turistických chodníkov, cyklotrás i turistických hraničných priechodov do Poľska, a tým pohodlnejším slúži rekreačná oblasť Sninské Rybníky. Medzi najznámejšie patria: Chodník hrebeňom poloninských Karpát, Chodník Ruskou cestou, Chodník ikon, Chodník dolinou pirátskej Udavy, Náučný chodník Sninské Rybníky – Sninský Kameň – Morské oko, Karpatská cyklomagistrála, hraničný priechod Ruské sedlo – Roztoki Górne, Osadné – Balnica, RO Sninské Rybníky, Lyžiarske strediská Parihuzovce a Ulič.

[widgetkit id=31]

Chodník dolinou pirátskej Udavy začína v Obci Osadné a vedie dolinou horného toku riečky Udavy /starou pašeráckou krčmárskou cestou/, ktorá vznikla jej pirátstvom v dávnych dobách. Prechádza Ďakovom a končí na železničnej zastávke v Balnici. Odtiaľ je možné pokračovať Bieščadskou úzkokoľajkou cez hraničný priechod do Poľska.

Karpatská cyklomagistrála začína v Prešove a prechádza Slovenskom, Poľskom, Ukrajinou, Rumunskom a Maďarskom. V regióne Sniny začína v Hostoviciach /4 km od Osadného/ a cez Pčoliné vedie na Sninské Rybníky a po trase bývalej lesnej úzkokoľajky vedie cez obce Strihovec, Ubľa a pokračuje cez hraničný priechod na Ukrajinu.

Osadné – Balnica – miesto prekročenia štátnej hranice Slovensko – Poľsko na turistických chodníkoch.

Turisticko – informačné centrá – pri CK Unitur Snina /057 768 5793/

IS Národného parku Poloniny /057 694 246 – Nová Sedlica/